Druhé kolo organizátori nazývali hneď od začiatku „doteraz najtvrdším tvrďákom“. Po tom, čo sa ukázalo, že budeme musieť prekonať skokanský mostík, moje nadšenie nemalo konca kraja. Po skúsenostiach z Košíc som išiel do toho.
Strašne rád prekonávam „neprekonateľné“. Nech sa pri tom citím akokoľvek, ten pocit za to stojí.
Hneď na úvod tak musím povedať, že tie nekonečné schody nemali chybu. Prvotné stúpanie po doskočisku, nasledované výstupom na samotný mostík. Podarilo sa mi to bez prestávky! Pocit na vrchole porovnateľný s výstupom na Olymp. Bohom som v tej chvíli bol ja sám. Kto nezažije, nepochopí.
Pocit na vrchole porovnateľný s výstupom na Olymp. Bohom som v tej chvíli bol ja sám.
Čo sa týka trate, tak tá bola úžasná. Lyžiarské stredisko Králiky je neskutočné. Krásna príroda a parádne studené potoky. Z kopca pekný výhľad na svet pod vami a výborná atmosféra medzi bežcami. Ó, ako sme si len doberali každú prekážku a samých seba pri ich zdolávaní.
Srdcovecka moja! #tvrdak #tvrdakrace #life
A photo posted by Karol Vörös (@kavoros) on
Obrovské sklamanie spočívalo iba v tom, že som to zažíval sám. Moja spolutvrďáčka Miška sa zranila hneď na úvodnych prekážkach. Počkal som s ňou zopár minút na príchod zdravotníkov a potom sa do toho pustil. V čase písania týchto riadkov jej noha hrá všetkými farbami. Drž sa!
Celkové zhrnutie: na výbornu a forma na pána! Škoda len, že organizátori vynechali blato. Najtvrdšieho Tvrďáka som dokončil zatiaľ najčistejší.
ĎAKUJEM!
Ostatné foto z preteku nájdete na na FB:
1 komentár