Čím som starší, tým viac si uvedomujem, ako to všetko mohlo a malo byť inak. 4. november je deň, kedy v kalendári svieti meno Karol. Meniny by dnes okrem mňa slavil môj otec. On vám bol taký pán, že dnes by okrem toho slavil aj svoje narodeniny. Kto sa môže niečim takým pochváliť…
Tento rok si to nejako reálne uvedomujem asi prvý krát. Všetko, čím si musela prejsť moja mama, ktorej sme ostali traja na krku. Vychovala nás najlepšie ako vedela a myslím, že aj najlepšie ako mohla. Svet robíme lepším každý deň a to sme ešte ani poriadne nezačali…
Nie jeden výsledok, či už osobný, pracovný alebo športový by som vymenil ze jednu, jedinu vetu… Synu, som na teba hrdý.
A tak si dnes len môžem predstaviť, aký je to pocit, otvoriť si s „fotrom“ pivo a porozprávať sa o živote. Hovoriť o všetkych možných aj nemožných veciach. Radovať sa s ním z úspechu v športe. Z titulov, medailí, pohárov, ktoré som nazbieral. Toto asi každý otec prežíva a verím, že to raz zažijem aj ja. Možno aj to pokarhanie za neskorý prichod domov by stálo za to. A možno aj…
Minulosť je minulosť a energiu je potrebné vkladať do prítomnosti. Robiť svet lepším miestom je beh na dlhé trate. No to nazdravie si raz povieme…
